Tlačiť

číslø 01/2012

V roku 2012 na nás isto čaká množstvo divadelných prekvapení, tie prvé tohtoročné poodhalí  aj časopis kød.

ø rozhovor
Nové vydanie začíname rozhovorom Michaely Mojžišovej s hudobným skladateľom Petrom Zagarom, ktorý koncom roku 2011 oslávil 50. narodeniny. V rozhovore sa dozviete, ako sa dostal k divadlu, spomína jeho spoluprácu s legendárnym divadlom Stoka, s režisérom Svetozárom Sprušanským, ako aj proces tvorby pre tanečné divadlo a tanec. P. Zagar je zároveň aj šéfom edičného oddelenia v Hudobnom centre a na otázku, či mu táto práca neodoberá tvorivú energiu, odpovedá: „Ale to, že teraz komponujem menej než kedysi, nie je dôsledkom iba môjho zamestnania. Má to skôr umelecké príčiny. Viac rozmýšľam nad tým, čo písať, keď je toľko hudby už napísanej. Pred dvadsiatimi rokmi som komponoval spontánnejšie, dnes viac zvažujem každú notu. No je pravda, že „úradníčina“ nie je práve zdrojom umeleckých inšpirácií.“

ø recenzie
O. Žugžda (na motívy M. Cvetajevovej): Potkaniar. (Bábkové divadlo Košice)
V Bábkovom divadle v Košiciach hosťoval opäť po troch rokoch inscenačný tím z Bieloruska. Režisér Oleg Žiugžda pripravil v spolupráci s košickými hercami inscenáciu Potkaniar, vychádzajú zo známej stredovekej legendy odohrávajúcej sa v nemeckom meste Hameln. Túto povesť spracovala do poémy svetoznáma ruská poetka Marina Cvetajevová. Jej spracovanie kladie dôraz na hudbu a jej silu. A v tomto duchu sa niesla aj košická inscenácia. „V inscenácii sa veľký význam prisudzuje hudbe bieloruského skladateľa Pavla Kondruseviča a rytmu veršov. Režisér Oleg Žiugžda a scénický výtvarník Valerij Račkovskij (rovnako z Bieloruska) zároveň pretvárajú značnú časť poetického textu na jazyk vizuálnych obrazov divadla bábok. Idylický portrét stredovekého európskeho mestečka ožíva na scéne podobnej makete: domčeky, miniatúrne námestie, kde behajú sem a tam v každodenných starostiach maličkí ľudkovia (marionetky), obyvatelia mesta.“

D. Mamet: November. (Divadlo Aréna, Bratislava)
Na repertoári divadla Aréna sa objavila jedna z posledných hier jedného z najúspešnejších amerických súčasných dramatikov Davida Mameta November. Postavu amerického prezidenta pripomínajúceho do značnej miery samotného Georga Busha stvárnil Tomáš Maštalír. Aj napriek tomu, že recenzentka Soňa Smolková ocenila herecké výkony inscenácia mala slabé miesta: „Režisér Martin Čičvák tak naozaj disponoval mimoriadne bohatým materiálom, ktorý mohol v inscenácii zúročiť podstatne viac, ako sa mu napokon podarilo. Prvým a prvoradým problémom režijnej zložky bolo nezvládnutie fraškovitého náboja inscenácie.“

K. Horák: Hrdzavý dážď a G. Spiró: Prah (Štátne divadlo Košice a Národné divadlo Miškolc)
Miron Pukan vo svojej recenzii Interkultúra inscenačná hodnota hodnotí dve inscenácie súčasných autorov – slovenského dramatika K. Horáka a maďarského autora G. Spiróa, ktoré vznikli v rámci spoločného projektu Desať rokov v službách divadla medzi ŠD Košice a Národným divadlom v Miškolci. Pukan hodnotí tento projekt ako úspešný a zmyslupný. „...divácka responzia oboch inscenácií, a teda aj oboch uvedených súčasných autorov jednotlivých národných kultúr, slovenským i maďarským publikom bola viac než pozitívna a potvrdila adekvátnosť jedného zo sloganov projektu o budovaní partnerstiev i služby divákom.“

ø festivaly
Januárové číslo prináša aj zhodnotenia viacerých významných medzinárodných festivalov – Festival Astorka, poľské Demoludy a Pražský divadelný festival nemeckého jazyka.
Zuzana Liptáková píše o pestrom programe siedmeho ročníka medzinárodného divadelného Festivalu Astorka 2011, ktorý v tomto roku reprezentovali súbory z Čiech, Poľska, Maďarska, Ruska. Slovensko zastupovala samozrejme inscenácia z hostiteľského divadla Astorka Korzo ´90. Tento rok obohatili festival aj dva koncerty a scénický rozhovor s jedným z domácich hercov. „Celý festival sa mohol skutočne tešiť veľkému záujmu publika, ktoré veru nikdy nešetrilo potleskom. Vďaka mnohým spoločným témam inscenácií i ostatných podujatí by sa podstata festivalu dala najvýstižnejšie pomenovať výrazom „bez prestávky“.“

Ľubica Krénová už tradične veľmi podrobne sleduje inscenácie obľúbeného Pražského divadelného festivalu. Jej recenzia je písaná v duchu odkazu Otomara Krejču – hľadania podstaty divadla, úlohy divadla v spoločnosti, ako aj prísnej hereckej disciplíny. „Prekvapujúce v uvedenom zmysle je, že po niekoľkých ročníkoch festivalu, ktoré poväčšine prinášali to najlepšie zo súčasnej drámy, dokonca i ne-drámy, alebo extrémne zosúčasnené pojatia klasiky, opäť zvíťazila potreba časom overených hodnôt v duchu krejčovského divadelného odkazu: básnické dielo ako základ, precízne herectvo, koncepčná réžia a umeleckosť ako jednotiace kritérium.“

Demoludy – krajina smiechu a irónie je názov recenzie Mareka Godoviča na 5. ročník medzinárodného festivalu, zameraného na stredo- a východoeurópsku novú drámu a divadlo. Viacero titulov v programe festivalu sa tešilo veľkému očakávaniu nielen divadelných odborníkov. Žiaľ, nie všetky sa však naplnili. „Nesúrodo a dramaturgicky nevyvážene pôsobila inscenácia režisérky Gianini Cãrbunariu Sado-maso blues bar,uvedená v Olsztyne v priestore telocvične. .... V Sado maso blues bare mladej rumunskej autorky Marie Manolescu rozohráva tému citovej odťažitosti a necitlivosti voči partnerovi, kde sa vzťah stáva len produktom –  prostriedkom pre sebauspokojenie. ... Režisérka a herci si medzi sebou zjavne vybudovali dôveru, z ktorej vyťažili oddanosť a snahu dotknúť sa problematiky deformácie vzťahov čo najviac. Žiaľ, aj napriek obmedzenému priestoru a minimu rekvizít (prostredie telocvične dotváralo len niekoľko nafukovacích panien a erotických pomôcok) viedla inscenácia k slovnému a situačnému chaosu.“

ø t / h / k
Minuloročné diskusie kødek uzatvorila téma Divadelného vzdelávania. Prvú časť diskusie, ktorá bola venovaná vzdelávaniu na základných a stredných umeleckých školách s divadelným zameraním, prinášame v januárovom čísle. Diskusiu v Štúdia 12 viedla Miriam Kičiňová jej hosťami pedagógovia Lucia Kovalčíková Blašková, doktorandka Ateliéru divadla a výchovy JAMU, Karol Strážnický, dlhoročný pedagóg Štátneho konzervatória v Bratislave, Jozef Krasula, pedagóg na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch, a pedagóg ZUŠ Jána Levoslava Bellu v Kremnici Peter Luptovský. „Miriam Kičiňová: Musíme sa asi viac snažiť vstúpiť do tohto štátneho vzdelávacieho programu a nejako sa zhodnúť na tom, že edukačné projekty musia byť niečo, čo je prirodzené pre systém vzdelávania ako taký. Ako však osloviť mladých ľudí, aby prišli učiť na konzervatórium – poďme sa aj my vychovávať k divadlu, poďme vychovávať k divadlu...“

ø extra
Štúdio 12 oslávilo na začiatku decembra svoje desiate narodeniny. Miro Zwiefelhofer, ako jeho súčasný projektový manažér, si spomína na viaceré projekty, na ktorých bol priamo prítomný ešte ako študent a brigádnik Štúdia 12. „Aj popri prenášaní praktikáblov či umývaní podlahy sa môže študent divadelnej vedy dozvedieť všeličo o divadle, literatúre, filme, hudbe či kultúrnej politike. Ak mu popritom robia spoločnosť napr.: A. Grusková, U. Kovalyk, A. Lelková, P. Fornayová, K. Weissová, S. Daubnerová, M. Vannayová, K. Ďurčová, R. Maliti, M. Hriešik, M. Langer Philippsen, J. Šimko, P. Graus, M. Hvišč, A. Kuruc, P. Krebs, L. Hejlík, M. Chalmovský...“.

ø ja a divadlo
V novom čísle o svojich inšpiráciách a životoch povedali pár slov herec Csongor Kassai, divadelníčka Anna Grusková a dramaturg a režisér Juraj Bielik.

Na konci januárového čísla nájdete register časopisu kød za rok 2011 podľa rubrík.

Príjemné novoročné čítanie!


číslø 01/2012

Kontakt

Divadelný ústav
Jakubovo námeste 12
813 57 Bratislava
tel.: +421 (0)2/204 87 502, 503
fax: +421 (0)2/529 31 571
e-mail: kod@theatre.sk
facebook: www.facebook.com/casopiskod

 

Partner časopisu

Partner časopisu

RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.