číslø 10/2011

Na záver roka vám prinášame ďalšiu pravidelnú porciu podnetného a pestrého čítania o divadle na Slovensku.

ø rozhovor
Prednedávnom Divadelný ústav vydal publikáciu Divadelná architektúra na Slovensku, ktorej au­torkami sú teoretička a historička architektúry Henrieta Moravčíková a jej doktorandka Viera Dlhá­ňová. Na krste knihy, ktorý prebehol 29. novembra 2011 v Štúdiu 12, obe autorky potvrdili, že ide o ojedinelú, a preto veľmi zásadnú knihu. Publikácia len potvrdila skúsenosť, profesionalitu a od­bornosť Henriety Moravčíkovej, s ktorou do decembrového čísla pripravila rozsiahly rozhovor Dáša Čiripová.

ø recenzie
S. Daubnerová - P. Graus: Some disordered interior geometries. P.A.T.
S témou rozchodu a odlúčenia sa stretávame pravidelne, no čas­to nie je tlmočená nástojčivo a inšpiratívne. A práve tak sa rozhodli povedať si svoje k pre­bolenému vzťahu Sláva Daubnerová a Pavel Graus vo svojom najnovšom javiskovom diele Some disordered interior geometries (Naru­šenie vnútorných geometrií). Obaja tvorcovia sú známi najmä spoluprácou v rámci združenia P.A.T. Obaja sa nechali in­špirovať celou škálou vizuálnych a literárnych impulzov: knihou fotografky Francesci Wood­man nesúcej rovnaký názov ako inscenácia, prózou Heinera Müllera Úmrtné oznámenie (Die Todesanzeige), rovnako jeho básňami, rozhovormi a autobiografiou či poéziou jeho manželky Inge. O novom diele dvojice Daubnerová Graus píše kritik Marek Godovič.

S. Prokofiev: Romeo a Júlia. Balet Bratislava
V deň s magickým dátumom 11. 11. 2011 sa uskutočnila bratislavská premiéra prvej inscenácie nového nezávislého súbo­ru na slovenskej scéne, Baletu Bratislava. Jeho zakladateľ a umelecký riaditeľ Mário Radačovský si vybral pre debut svojho súboru celovečerný balet, slávny titul Romeo a Júlia vo vlastnej choreografii. Inscenáciou sa bližšie zaoberá česká kritička Petra Dotlačilová.

B. Jobus: Muflón Ancijáš. Slovenské komorné divadlo Martin
Kvalita slovenských inscenácií pre deti nie je vždy dostačujúca. Preto je dobrá rozprávka v diva­dle skutočným potešením nielen pre jej prvotného adresáta. Radosť je o to väčšia, ak aj napriek tomu, že v danom divadle nemajú priestor na experimentovanie s tvorbou pre deti, ide o od­vážnejšiu dramaturgiu, presahujúcu zbierky rozprávok Dobšinského, Grimmovcov a Andersena. Práve to je prípad najnovšej inscenácie pre deti Slovenského komorného divadla v Martine, dramatizácie knihy Branislava Jobusa Muflón Ancijáš, ktorú pre divadlo pripravila dvojica mladých tvorcov Ján Luterán a Mariana Ďurčeková. Viac kritička Lenka Dzadková.

ø festivaly
Divadelná Nitra oslávila dvadsať rokov. Nielen z hľadiska veku je už dospelá. Festival, ktorý vo svo­jich začiatkoch poskytoval priestor konfrontácii prevažne domácej tvorby, sa každým rokom čoraz viac otváral aj zahraničiu. Dnes s ním vedie plnohodnotný dialóg. Tento rok sa v hlavnom progra­me zišli divadelníci z desiatich krajín, aby sa v štrnástich inscenáciách pokúsili pootvoriť priestor najskrytejší, mikrosvet ľudského vedomia a svedomia, a zamysleli sa tak nad otázkou, kto vlastne sme, kto sme boli a budeme. O festivale píše publicistka Tereza Hladká.

Svetoznámy medzinárodný divadelný festival BITEF, ktorého 45. ročník sa uskutočnil v októbri v srbskom Belehrade, je známy svojou provokujúcou a nekompromisnou dramaturgiou. Tento rok sa niesol v znamení zmeny – okrem prinášania progresívnych in­scenácií zo Západu predsta­vil novú generáciu divadelných tvorcov z krajín bý­valej Juhoslávie. Podrobnú charakteristiku jednotlivých zúčastnených inscenácií prináša Peter Gonda, študent réžie na pražskej DAMU.

Iba o rok viac ako festival BITEF má najvýznamnejší slovinský divadelný festival Borštnikovo srečanje, ktorý sa koná každoročne v Maribore. Tento rok dostalo na festivale špeciálne miesto na prezentáciu slovenské divadlo. O tom, ako ho dokázalo využiť a s akými ohlasmi sa stretlo informuje riaditeľka Divadelného ústavu Bratislava Vladislava Fekete.

ø t / h / k
V sekcií Teória / História / Kritika tento mesiac prinášame prepis diskusie kødek, ktorej témou bol tentoraz vzťah Divadelného ústavu a divadiel na príklade Slovenského komorného divadla v Martine. Hosťami Juraja Kušnierika boli: divadelný teoretik, historik, kritik a pedagóg Vladimír Štefko, riaditeľ Slovenského komorného divadla v Martine František Výrostko a divadelný historik z Divadelného ústavu Martin Timko.

ø extra
Rubrika Extra obsahuje príspevok Anny Gruskovej Medzi rezignáciou, rebéliou, túžbou po intenzívnom živote a po šťastí, v ktorom autorka sugestívne rozpráva o vlastnej skúsenosti s malým súkromným divadlom na Jelenej ulici v Bratislave, v priestore pivnice obytného domu. Toto divadlo nemalo ambíciu stať sa priestorom demonštrácie umeleckého undergroundu, ale išlo o spontánny prejav tvorivej energie skupiny divadelníkov, snahou o vybudovanie vlastného priestoru naplneného tvorbou a radosťou z nej.

Divadlo Andreja Bagara v januári 2011 predstavilo novú inscenáciu Kuchyňa v réžii ma­ďarského režiséra, zakladateľa Maladype Színház v Budapešti. Už začiatkom októbra 2011 sa uskutočnila jej derniéra. Inscenácia sa teda v repertoári neudržala ani jeden rok. Režisér Zoltán Balázs prišiel s inscenáciou Egg(s)hell v októbri tohto roka na festival do poľského Ol­sztynu, kde mala kritička Dária F. Fehérová jedinečnú príležitosť spýtať sa ho na nitriansku skúsenosť so slovenským divadlom.

ø kniha
Predposledným príspevkom decembrového kød-u je článok publicistu Tomáša Hájeka o publikácii Les Masques comiques, v ktorej sa jej autor Antonio Fava venuje fenoménu cemmedia dell’arte.

ø ja a divadlo
Číslo uzatvára pravidelná minianketa Ja a divadlo, v ktorej decembrovom vydaní o svojom živote inšpiráciách a myšlienkach hovorí Peter Kočiš, člen košického Divadla na Peróne a hudobný skladateľ Andrej Kalinka.

Keďže sa o pár dní končí kalendárny rok, dovoľte, aby sme sa vám poďakovali za vašu priazeň a popriali vám v mene všetkých prispievateľov nášho časopisu krásne, nikým a ničím nerušené vianočné sviatky. Zároveň vám prajeme vyrovnaný a harmonický rok 2012, plný krásnych (nielen divadelných) zážitkov!