Tlačiť

číslø 08/2011

Nová divadelná sezóna je v plnom prúde a my vám opäť prinášame čerstvé (aj zrelé) články o divadelnom živote na Slovensku.

ø rozhovor
Rozhovor čísla poprednou kultúrnou manažérkou Zorou Jaurovou, ktorá v roku 2005 založila Inštitút pre kultúrnu politiku a v súčasnosti sa venuje analytickej a mienkotvornej činnosti v tejto oblasti, pripravila Dáša Čiripová. Hlavnou témou rozhovoru je kultúrna politika a kultúrny kreatívny priemysel. Práve ten sa stal témou medzinárodnej konferencie na nedávnom medzinárodnom festivale Divadelná Nitra (Festival ako kultúrny priemysel). Čo predstavuje kultúrny kreatívny priemysel pre Zoru Jaurovú? „U nás sa ešte stále stavia umenie a podnikanie do istej miery proti sebe. Kreatívny priemysel leží kdesi na pomedzí a má svoje špecifiká a odlišnosti ako voči klasicky chápanej umeleckej tvorbe, tak aj voči štandardnému chápaniu podnikania. V súčasnosti ide o jednu z najviac sa rozvíjajúcich oblastí ekonomiky, a to v celosvetovom meradle. Vzhľadom k tomu, že ide o činnosti založené prevažne na využívaní duševného vlastníctva, ideí, nápadov – teda toho, čo majú ľudia v hlave, je to veľká šanca najmä pre rozvíjajúce sa ekonomiky bez masívnych prírodných zdrojov či rozvinutých tradičných priemyslov a služieb. Základom sú totiž tvoriví ľudia, ktorým treba len vytvoriť primerané podmienky.“

ø recenzie
S. Mrožek: Zábava. Divadlo Astorka-Korzo 90, Bratislava
Hra Sławomira Mrožka Zábava sa na javisko divadla Astorka Korzo ´90 dostala ako výsledok nezvyčajného úsilia troch najmladších členiek divadla: Petry Vajdovej, Rebeky Polákovej a Zuzany Konečnej, v spolupráci s Júliou Rázusovou, čerstvou absolventkou réžie na bratislavskej VŠMU. Ich ambí­ciou bolo využiť priestor mimo oficiálnej dramaturgie divadla a prispieť do repertoáru vlastnou tvorivou aktivitou. Inscenácii sa dôkladne venuje Soňa Smolková, ktorá okrem vyzdvihnutia pozitív a uskutočnených ambícií pomenúva aj viaceré úskalia inscenačného tvaru: „Rovnako vypuklým problémom inscenácie, okrem už pomenovanej roztrieštenej inter­pretácie, bola hrubé nezvládnutie využitia humoru. Ten sa režisérka, opäť v zhode so svo­jou predchádzajúcou prácou, ale aj v súlade s charakterom hry, pokúšala zahrať prostred­níctvom fyzického divadla plného pohybových vtipov, situačného humoru s prvkami miernej akrobacie. Ťažko posúdiť, či herečkám ne­bol blízky tento typ komiky, alebo u nich len absentuje prax s podobnými technikami, no výsledky drvivej väčšiny takto budovanej zá­bavy nedopadli dobre.“

Kol: Útroby kravy. Divadlo na peróne, Košice
Divadlo na peróne už rozšírilo svoje umelecké spektrum aj o performacie, happeningy a workshopy. V repertoári tohto divadla ná­jdeme predstavenia pre deti i medzinárodné projekty. Vo väčšine inscenácií sú odkazy na klasické literárne a divadelné diela, ako aj veľmi silnú vnútornú autorskú výpoveď trojice Wernerová – Psotková – Kočiš (čo je prirodzené, keďže Divadlo na peró­ne je v prvom rade autorským divadlom). Najnovšou realizáciou divadla je inscenácia Útroby kravy, takmer nonverbálna výpoveď o dobe, v ktorej žijeme, o vzťahoch medzi cudzími i veľmi blízkymi ľuďmi, o tom, ako nás môže spojiť láska, sú­cit a potreba fyzického kontaktu, a zároveň rozdeliť túžba po moci, sile, spoločenskom statuse.  Hana Rodová, autorka recenzie si okrem iných aspektov všíma sugestívnosť zobrazenia prenesenú na divákov: „Hercov po­čuť dýchať, vzdychať, dychčať i oddychovať, cítiť ich napätie. Pri atakovaní divákov doty­kom a priamou prosbou o pomoc zasa cítiť napätie a energiu, ktorá z nich sála.“

I. Bergman: Po zkoušce. Divadlo v Řežnické, Praha
Keď Ingmar Bergman pred dvadsiatimi siedmimi rokmi napísal scenár k svojmu televíznemu filmu Po skú­ške (1984), nebola téma partnerstva medzi výrazne starším mužom a výrazne mladšou ženou bežná. Vzťah starnúceho režiséra, ktorý možno svoju pripravuje poslednú inscenáciu v živote, a mladej začínajúcej herečky vo veku jeho dcéry vtedy nao­zaj pôsobil šokujúco a pre obyčajných ľudí dokonca až pohoršujúco. Fenomén závratného vekového rozdi­elu medzičasom „znormálnel“, zostarol, zneživotnel. Režisér a herec Martin Huba – prostredníctvom tematickému posunu – vytvoril z neho v Divadle v Řeznické základ pre plnokrvný problém životnej dilemy. Podstata príbehu zostala u oboch tvorcov rovnaká: Bergman aj Huba obnažujú pravé divadelné zákulisie, ktoré nie je také zjednodušené, aké ho poznáme z bulváru. Zobrazujú ho ako krehkú pavučinu oveľa plachších, zdržanlivej­ších, rozpačitejších, zraniteľnejších vzťahov s nepredvídateľnými koncami, ktoré divák z hľadiska – vďaka profesionalite hercov – nemá šancu rozpriasť. Inscenáciu vo svojej recenzií hodnotí a analyzuje kritička Ľubica Krénová.

ø teória / história / kritika
V sekcií Teória / História / Kritika tento mesiac prinášame dva príspevky na tému divadelnej dramaturgie, ktoré odzneli v rámci semináru organizovanom Slovenským centrom AICT uskutočnenom 25. júna v rámci festivalu Dotyky a spojenia. Diskusia, ktorá sa rozvinula po odznení dvoch vstupných príspevkov Michaely Mojžišovej a Nadeždy Lindovskej ukázala, že dramatur­gov, ktorí by zaisťovali kontinuity divadla, je stále menej. sprievodného podujatia slovenskej sekcie AICT na festivale Dotyky a spojenia. Veríme, že uverejnenie týchto príspevkov rozprúdi diskusiu, ktorej by sme radi ponúkli širší priestor práve na stránkach nášho mesačníka.

ø extra
Jednou z udalostí jesene je návšteva tanečného divadla Dance Theatre Chang z Južnej Kórey, ktoré predstaví inscenáciu Mutt (v preklade Prašivý pes). Kritička Dáša Čiripová pri príležitosti ich návštevy položila niekoľko otázok choreografovi a režisérovi Kimovi Nam Jinovi, ktorý tento súbor založil.

V minulej sezóne získala bratislavská Vysoká škola múzických umení nový priestor pre realizovanie študentských divadelných inscenácií - Divadlo Lab. Aj keď sa v názore na názov svojho nového divadla z radov študentov zdvihli rozporuplné reakcie, pomenovanie Lab výstižne vypovedá o tom najdôležitejšom – o laboratóriu. O procese hľadania a skúmania, kde sa mladí začínajúci divadelníci snažia tlmočiť svoje názory, postoje k súčasnosti, k minulosti či výpovede o nich svojimi vlastnými, mnohokrát nekonvenčnými prostriedkami. Práve o prvej sezóne  novom priestore a vydarených i tých menej úspešných inscenáciách predkladá podrobnejší obraz študent Teórie a kritiky divadelného umenia Karol Mišovic.

Dodo Gombár patrí medzi tých režisérov, ktorí sa neboja osobnej výpovede, radikálnemu názoru a neustálemu hľadačstvu, ktoré vedia byť neraz v príkrom rozpore s konvenčnou predstavou o divadle. Po odchode z postu umeleckého šéfa v Mestskom divadle Zlín prijal rovnakú funkciu vo Švandovom divadle v Prahe. A práve tu dostal významný priestor a náročnejších divákov na realizovanie svojich ideí. „Umelecká kritika vní­mala Gombárov prechod na smíchovskú scé­nu veľmi pozitívne, ako svitanie nových čias pod kuratelou výraznej umeleckej osobnosti. (Nemenej objektívne reagovala aj na jeho korpulentný tvorivý omyl vďaka participácii na muzikáli Kudykam v Štátnej opere Praha.) Prvá presvedčivá sezóna vyústila do nádeje, že sa snáď „nevráti do žalára“. Jedno je isté: Dodo Gombár rúbe české divadelné lesy, lie­tajú triesky, ale nastáva očista,“ píše o Gombárovej prvej sezóne na významnej pražskej scéne divadelná kritička a historička Ľubica Krénová.

Mesačník kød prináša ako jediné periodikum kompletné hlasovanie v ankete divadelných kritikov a publicistov DOSKY 2011, ktorá je najprestížnejším divadelným ocenením u nás, udeľovaným od roku 1996. Ceny v podobe drevenej dosky so strie­borným štítkom mohli byť aj tentoraz udelené inscenáciám a výkonom, ktoré mali premiéru v mi­nulej sezóne v oblasti profesionálneho diva­dla na Slovensku, a to vo všetkých žánroch: činoherné divadlo, opera, muzikál, bábkové divadlo, balet i súčasný tanec. DOSKY sa ude­ľujú bez ohľadu na štátnu príslušnosť tvor­cov za umelecký výkon, ktorý mal premiéru v divadlách na území Slovenska v predchá­dzajúcej sezóne. Tento rok sa hlasovania zúčastnilo dvadsaťjeden respondentov – vrátane divadelných teoretikov a publicis­tov. Slávnostné vyhlásenie víťazov v kategóriách Inscenácia, réžia, ženský herecký výkon, mužský herecký výkon, hudba, scénografia, kostým a objav sa konalo v prvý večer medzinárodného festivalu Divadelná Nitra v Divadle Andreja Bagara. Výsledky spolu s podrobným výpisom hlasovania prinášame v spolupráci s organizátormi.

ø ad fontes
Špeciálna rubrika tohto roka Ad fontes, uverejňovaná pri príležitosti 50. výročia vzniku Divadelného ústavu tento mesiac obsahuje dve pozoruhodné kritiky významného kritika Stanislava Vrbku, ktoré uvádzame ako príklad toho, čo dnes už nebýva ani len ojedinelým javom – mať možnosť prečítať si hodnotnú kritiku, ktorá dokáže pomenovať veci nielen na javisku, ale aj v širších súvislostiach. Prvou kritikou je interné hodnotenie inscenácie Predposledná večera (1989) Divadla pre deti a mládež (dnešné Divadlo Jána Palárika v Trnave), druhou je kritika inscenácie Impasse (1991) dnes už neaktívneho divadla STOKA. Pod obe autorské inscenácie sa režijne podpísal Blaho Uhlár.

ø výročia
V októbri jubiluje fenomenálna Hana Hegerová. Divadelný teoretik a historik Vladimír Predmerský spomína na začiatky vtedy ešte Carmen Farkašovej, rodáčky z Bratislavy, ktorá prvé profesionálne divadelné kroky absolvovala na scéne Divadla Petra Jilemnického v Žiline, a s ktorou mal možnosť sa osobne stretnúť. Táto významná interpretka šansónov pôsobiaca najmä v Prahe, no ktorej sa dostalo uznania aj v zahraničí, oslavuje okrúhle osemdesiate narodeniny.

ø ja a divadlo
Na záver čísla prinášame pravidelnú minianketa Ja a divadlo. Tentoraz o svojich inšpiráciách a živote čo-to prezradí režisérka Iva Jurčová, Jaroslav Daubrava, scénický a kostýmový výtvarník a bábkarská scénografka Martina Fintorová.


číslø 08/2011

Kontakt

Divadelný ústav
Jakubovo námeste 12
813 57 Bratislava
tel.: +421 (0)2/204 87 502, 503
fax: +421 (0)2/529 31 571
e-mail: kod@theatre.sk
facebook: www.facebook.com/casopiskod

 

Partner časopisu

Partner časopisu

RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.