Tlačiť

číslø 07/2011

Súčasťou septembrového čísla je špeciálna príloha z festivalu Dotyky a spojenia, ktorá vznikla z iniciatívy a tvorcov festivalu a Slovenského komorného divadla v Martine. Ide o prepisy diskusií z tzv. Kritickej platformy, na pôde ktorej poprední divadelní kritici a teoretici analyzovali jednotlivé festivalové predstavenia. Ambíciou diskusií bolo a je poskytnúť tvorcom spätnú väzbu a zároveň inšpirovať čitateľov k zamysleniu sa nad dielami v rámci širších kultúrnospoločenských kontextov a ich reflexie prostredníctvom divadla. Slovenské komorné divadlo túto prílohu pripravilo samostatne a my vám ju prinášame úplne zadarmo.

V tomto čísle pokračujeme v uverejňovaní dvoch špeciálnych rubrík, ktoré bezprostredne súvisia s aktuálnymi udalosťami – Ad fontes, v ktorej uverejňujeme dokumenty z archívu Divadelného ústavu pri príležitosti 50. výročia založenia inštitúcie a anketu v rámci sekcie Extra, v ktorej renomovaní divadelníci vyjadrujú svoj vzťah k najvýznamnejšiemu divadelnému festivalu na Slovensku – Divadelná Nitra, ktorého 20. ročník sa uskutoční tento mesiac.
Špecialitou vydania je rozhovor so svetoznámym operným spevákom José Curom.

ø rozhovor
Hlavný rozhovor čísla patrí výkonnej riaditeľke festivalu Bratislava v pohybe, bývalej šéfdramaturgičke Baletu Slovenského národného divadla a súčasnej výkonnej riaditeľke Baletu Bratislava Miroslave Kovářovej. V rozhovore s Dášou Čiripovou sa zamýšľa nad celou genézou vzniku dlho jediného medzinárodného festivalu súčasného tanca a hodnotí jeho najťažšie i najradostnejšie obdobia. Nevynecháva ani predstavenie jubilejného 15. ročníka, ktorý sa uskutoční koncom mesiaca.  Okrem festivalu bližšie hovorí aj o plánoch s nedávno založeným baletným súborom Balet Bratislava, ktorý vznikol so spoločnej iniciatívy s dlhoročným kolegom a priateľom Máriom Radačovským. Ich prvá premiéra – Rómeo a Júlia – je naplánovaná už na polovicu októbra.

ø recenzie
K. Žiška - M. Michnová? Čím tichší tón, tým lepšie. Slovenské komorné divadlo, Martin
Režisér Kamil Žiška a dramaturgička Monika Michnová spoločne v roku 2009 pripravili pre Slovenské komorné divadlo v Martine inscenáciu A budeme si šepkať, poetický obraz o štyroch slovenských ženách, ktoré sa začiatkom 20. storočia odvážne pustili do boja s rodovými stereotypmi. Netradičná téma i spracovanie si získali priazeň publika a kritiky nielen doma ale aj v zahraničí. Novým spoločným dielom Čím tichší tón, tým lepšie sa s podobným zanietením a vo forme vymykajúcej sa divadelnej konvencii našich javísk venujú profesijnému životu trojice národných dejateľov – Svetozára Hurbana Vajanského, Pavla Országha Hviezdoslava a Jozefa Škultétyho. Inscenácii sa venuje kritička Dária F. Fehérová.

M. Čičvák: Kukura. Divadlo Aréna, Bratislava
Najnovšia inscenácia bratislavského Divadla Aréna Kukura provokuje po mnohých stránkach. V prvom rade zvláštnym postavením v novodobej tetralógii v rámci dramaturgie, ktorú Divadlo Aréna v Bratisla­ve v posledných rokoch vytvorilo prostredníctvom inscenácii na spoločensky závažné témy. Ako uvádza Dagmar Inštitorisová, autorka recenzie, „zdá sa, že Kukura je jej poslednou časťou, pretože ako typicky postmoderná inscenácia nie vyslovene komediálne, ale s vážnym až tragickým podtónom sebaironicky rozpráva o témach svojich troch predchodkýň – o zásadných veciach nášho verejného života 20. storočia: vojne, totalitnom režime a osobných zlyhaniach v nich.“

P. Wienciller - Michelangelo
V ostatných divadelných sezónach sa v slovenských divadlách častejšie uvádzajú inscenácie, ktoré reflektujú slovenské a svetové osobnosti – ich život a dielo. Prístup toho – ktorého tvorivého tímu odhaľuje viaceré, neraz aj neprekonateľné úskalia takýchto podujatí. Ďalším prírastkom do tejto oblasti je inscenácia Michelangelo, ktorá vznikla na motívy prózy Irvinga Stonea pod režijnou taktovkou Petra Weincillera. Kritik Martin Timko poukazuje vo svojej recenzií na viacero problematických miest, predovšetkým na neveľmi vhodne zvolený kľúč pri tvorbe dramatizácie: „Všetko naznačovalo, že režisér tvorivo vyhnal po­stavu Michelangela do samoty. Repliky postáv zriedkakedy vypovedali niečo podstatnejšie o postavách a pohnútkach ich konania, často pôsobil všedne a nedramaticky. Predpokladali sme, že z pradiva všednosti, každodenne ne­každodennej umeleckej húževnatosti a lo­poty tvorcu vyrastie ďalší dramatický plán. Bohužiaľ sa tak v inscenačnom diele dialo iba málokedy.“

ø fesivaly
KiOSK - festival odvážneho diváka
Záver divadelnej sezóny posledné roky prebieha v Žiline, kde nezávislí tvorcovia prezentujú svoju tvorbu na festivale odvážneho diváka – KiOSK. Nové, viac či menej úspešne aplikované trendy, pokusy o prekročenie neprekročiteľného a spojenie nespojiteľného sa tento rok stretli s veľkým diváckym záujmom, čo viedlo k vypredaniu festivalu. Publicista Milan Zvada vo svojom obsiahlom článku venuje priestor všetkým festivalovým predstaveniam, pričom sa venuje nielen ich obsahovej, ale najmä myšlienkovej rovine. Aký teda bol uplynulý ročník festivalu? „Chvíľu sa zdalo, že tvorcovia majú tendenciu ospravedlňovať interpretačné možnosti svo­jich diel akoukoľvek kartou. Divákov však skôr ako sofistikované a pútavé opisy v bulletinoch presvedčili videné predstavenia. Niekedy išlo o konflikt medzi zamýšľaným a realizovaným, keď praktické prenášanie ideí a (ne)dramatur­gických koncepcií do adekvátnych výrazových foriem na javisko tvorcom nie celkom vyšlo. Jednotlivé výklady boli sťažené a nepomohol im ani postmoderný alibizmus o nekonečnom množstve uhlov pohľadu či zvrchovanosti di­vákovho vedomia pri tvorbe významu diela. Talent sa oklamať nedá, ambície áno.“

Dotyky a spojenia - festival divadiel na Slovensku
Martinský festival Dotyky a spojenia má ambíciu byť prehliadkou toho najlepšieho, čo sa za rok objavilo na slovenských profesionálnych divadelných scénach a zároveň toho, čo sa na martinské javisko zmestí (v niektorých prípadoch doslova).  Ako podotýka autorka článku Stanislava Matejovičková, šiesty ročník festivalu sa niesol v znamení „experimentovania“ s invenciou, sexualitou, vzťahmi, politi­kou, obmedzenosťou a ďalekými východnými kultúrami. Mnohí sa pustili nielen do priameho atakovania publika, ale aj zhadzovania seba samých. Bol to skromný ročník a festival sa k tomu otvorene prihlásil. Škoda. Ani finančná, ani tvorivá dotácia nebola príliš štedrá. Festival bol tak priamym zrkadlom súčasného stavu divadla na Slovensku.

Cirkul'art - festival nového cirkusu
Koncom mája sa v bratislavskej Medickej záhrade uskutočnil festival nového cirkusu. Išlo nesporne o jednu z divadelných udalostí sezóny, keďže cirkus si medzi slovenskými divadelníkmi a divákmi ešte svoje pevné a rešpektované miesto nenašiel. O to viac potešujúce bolo sledovať, s akým zanietením festival vznikol a s akým vrúcnym prijatím sa stretol. Programu a jednotlivým predstaveniam sa podrobne venuje kritička Lenka Dzadíková.

ø t / h / k
V sekcií Teória / História / Kritika tento mesiac prinášame prepis diskusie kødek. Témou bolo legendárne divadlo Stoka, ktorého dvadsiate výročie sme si pripomenuli v minulej sezóne, v čase, keď je už na prahu minulosti. Nenávrat­ne? Debata sa niesla v znamení ohliadnutia sa za rokmi, ktoré uplynuli od vzniku tohto špecifického miesta pre otvorený názor, umeleckú výpoveď a slobodu tvorby, miesta, kde našlo svoj priestor viacero osob­ností slovenskej kultúry. Špeciálne vydanie diskusie viedla spisovateľka Jana Beňová, ktorej robila spoločnosť trojica hostí – priateľov divadla Stoka: kritici Martina Ulmanová, Martin Ciel a Juraj Šebesta. 

ø ad fontes
Špeciálna rubrika Ad fontes, v ktorej uverejňujeme historické dokumenty pri príležitosti 50. výročia Divadelného ústavu tento mesiac obsahuje text Rudolfa Hudeca, správcu Archivu Divadelného ústavu, ktorý čitateľom odhaľuje závoj tajomstva nad novou publikáciou Denník Karla Baláka. Ide o autentickú subjektívnu reflexiu života zájazdového súboru Slovenského národného divadla zvaného Marška v celej jeho krátkej a dodnes pomerne neznámej existencii od 1. 8. 1921 do 28. 6. 1922, a to priamo z jej vnútra.

ø extra
Rubrika Extra prináša poslednú časť ankety (ne)prezraď svoje tajomstvo alebo slovenskí divadelníci prezrádzajú, čo im priniesla Divadelná Nitra, na ktorú tento mesiac odpovedá dramatička a teatro­logička Anna Grusková a člen Rady pre za­hraničné divadlo Divadelnej Nitry Ján Šimko. A napokon na otázku, čo jej prinieslo dvadsať festivalových rokov, odpovedala aj zaklada­teľka a riaditeľka festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová.

Muzikologička Markéta Jůzová pripravila pre našich čitateľov skutočnú lahôdku – rozhovor so svetoznámym argentínskym operným spevákom José Curom, ktorý nedávno vystúpil na doskách Opery Slovenského národného divadla a momentálne s týmto divadlom intenzívne rokuje o ďalšej spolupráci. V rozhovore sa okrem reflexie postáv, ktoré stvárnil, zamýšľa aj nad zmyslom svojej práce: „Nevím, zda budou v budoucnu divadla a di­rigenti, protože svět se mění velmi rychle, je nejen technicky dokonalejší, ale i více po­vrchnější. Když zpívám nebo diriguji, nechci publiku jen sdělovat, jak je hudba krásná, ale rád jim předávám poselství, komické, dramatické apod. Svou tvorbou při dirigo­vání nebo zpívání chci vyjadřovat konkrétní emoce.“

ø výročia
V nepravidelnej rubrike Výročia sa v skratke venujeme životu a dielu jedného z najvýznamnejších slovenských hudobných skladateľov Jána Cikkera, ktorého sté výročia narodenia sme si pripomenuli 29. júla tohto roku.

ø ja a divadlo
Číslo uzatvára pravidelná minianketa Ja a divadlo, v ktorej aktuálnom vydaní o svojich inšpiráciách a umeleckej tvorbe hovorí spisovateľka a dramatička Jana Juráňová, choreografka Šárka Ondrišová a Miroslav Daubrava, scénický  a kostýmový výtvarník.

Prajeme vám príjemné čítanie!

číslø 07/2011

Kontakt

Divadelný ústav
Jakubovo námeste 12
813 57 Bratislava
tel.: +421 (0)2/204 87 502, 503
fax: +421 (0)2/529 31 571
e-mail: kod@theatre.sk
facebook: www.facebook.com/casopiskod

 

Partner časopisu

Partner časopisu

RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.