Tlačiť

číslø 04/2011

Aj v aprílovom čísle pokračujeme v uverejňovaní dvoch špeciálnych rubrík, ktoré bezprostredne súvisia s udalosťami v tomto kalendárnom roku. Ide o sekciu Ad fontes, v ktorej uverejňujeme dokumenty z archívu Divadelného ústavu pri príležitosti 50. výročia založenia inštitúcie a anketu v rámci sekcie Extra, v ktorej renomovaní divadelníci vyjadrujú svoj vzťah k najvýznamnejšiemu divadelnému festivalu na Slovensku – Divadelná Nitra, ktorého 20. ročník sa uskutoční túto jeseň.
Špecialitou vydania je rozhovor s popredným slovinským režisérom európskeho významu – Diegom de Breom.

ø rozhovor
Divadelný kritik, historik a pedagóg Vladimír Štefko patrí medzi vedúce osobnosti reflexie divadelného umenia u nás. Z hlavného rozhovoru aprílového čísla, ktorý pripravil Martin Timko, sa dozviete čo-to o jeho prvých kontaktoch s divadlom, názoroch na úroveň divadla na Slovensku ako aj na dnešnú úroveň divadelnej kritiky: „Problematickosť tohto stavu vychádza z celkového rozrumenia hodnôt. Spoločnosť sa orientuje celkom iným smerom a veci kultúrneho rozmeru sú čím ďalej, tým viac vzdialené aj ľuďom, u ktorých by sme mohli predpokladať, že majú nejaké kultúrne ustrojenie a výbavu. Do toho vstupujú veci finančné a to, že divadlo sa začína považovať za súčasť šoubiznisu, za zábavnú, atraktívnu záležitosť. Dnešní ľudia odchovaní televíznymi seriálmi viac-menej očakávajú, že v divadle uvidia niečo podobné, a keď sa ich očakávania nenapĺňajú, sú dosť otrávení a nešťastní a mnohí na pravidelnú návštevu divadiel rezignujú. Ďalším problémom je, že divadelná kritika sa môže realizovať vtedy, ak má nejaký realizačný priestor, to znamená priestor v novinách, časopisoch, kde sa však často recenzia mení na nejaký PR článok alebo niekoľko subjektívnych pocitov a eventuálne opisov toho, čo sa na javisku odohrávalo. Ak by sa to malo zmeniť, noviny – aj tie, ktoré sa nazývajú mienkotvornými – by si mali uvedomiť silu kultúry.“

ø recenzie
W. Shakespeare: Sen noci svätojánskej. Divadlo Jonáša Záborského, Prešov
Hra Williama Shakespeara Sen noci svätojánskej patrí medzi obľúbené tituly našich divadiel. Na nový netradičný pohľad na klasický text sa v Divadle Jonáša Záborského v Prešove odhodlal režisér Svetozár Sprušanský, ktorý so scénografkou Dianou Strauszovou umiestnil dej do svojského prostredia školskej telocvične, čím výrazne pozmenil niektoré významy hry. Inscenáciu analyzuje Martina Ulmanová: „Vzhľadom na takúto koncepciu je jasné, že v príbehu nemá miesto akákoľvek obávaná, diktujúca otcovská autorita a že lásku medzi mladými milencami nemôže podfarbovať priam život ohrozujúca osudovosť, a tak z prešovskej interpretácie nadobro zmizne nezmieriteľne prísny Hermiin otec Egeus a do nočnej telocvične nezaženie mladých zaľúbencov hrozba smrteľného trestu, ale bezstarostná sexuálna zvedavosť.“

F. M. Dostojoevkij: Idiot. Mestské divadlo Žilina
Režisér Eduard Kudláč sa tentoraz rozhodol prekročiť líniu súčasných textov a pokúsil sa ísť smerom späť do histórie. Navyše si nevybral dramatický text, ale siahol po ťažšej próze, rozsiahlom románe Fiodora Michajloviča Dostojevského Idiot. Novej inscenácii v Mestskom divadle Žilina sa vo svojej recenzii nazvanej „Metafora Idiot“ venuje kritička Dária Fehérová. O dramatizácii Michaely Zakuťanskej píše: „Úskalím je najmä okresanosť rozsiahleho románu, hoci si úprava vyžiadala takmer dve a pol hodiny na javisku. Autorka sa sústredila na príbehovú líniu diela a hľadala situácie, ktoré možno sama prežila, ako oscilovanie medzi dvoma partnermi, spoločensky znevažujúca náklonnosť k „čudákovi“ či láska zo súcitu. Postava Nastasie Filipovny, ktorej aura sprevádza všetky postavy bez toho, aby bola na javisku prítomná, a jej meno visí nad všetkými ako hrozba záhuby, je však natoľko komplikovaná, že bez náležitej expozície ťažko porozumieť jej úlohe v hre. Autorka síce v úvode poskytuje informácie o jej vzťahu s Tockým, no neskôr sa motivácie jej konania úplne strácajú.“

G. Puccini: Madama Butterfly. Štátna opera Banská Bystrica
Madama Butterfly
je nový titul nášho najmladšieho a najmenšieho operného domu Štátnej opery v Banskej Bystrici. Kritička Michaela Mojžišová vo svojej recenzii hodnotí pozitívne: „Inscenácia Madama Butterfly patrí režijne i výtvarne k tomu najlepšiemu, čo banskobystrická opera minimálne za obdobie ostatných desiatich rokov vyprodukovala. Barbara Klimo predviedla, ako vyzerá inscenácia, ktorá nie je aktualizovaná mechanicky a vonkajškovo, ale ktorej adresnosť vychádza zo samej podstaty divadelného tvaru. Blysla sa skvelou typológiou všetkých postáv, aj tých, ktoré sú tradične považované za epizódne, ako Goro, Kate Pinkerton.“

ø festivaly
Už po jedenásty raz mohli diváci zistiť, čo sa skrýva pod pojmom nové divadlo, s ktorým každoročne prichádza pražský festival Malá inventúra. Festival ponúka inscenácie z oblasti fyzického divadla, súčasného tanca, performancie a videoartu. Tentoraz sa festivalové dianie nieslo v duchu hesla Divadlo je všade! Správu o festivale prináša dramaturg Marek Godovič. „Na necelý týždeň sa priaznivci nového divadla a festivaloví hostia zmenili na divadelných turistov a prešli sa po siedmich pražských priestoroch, v ktorých mali možnosť vidieť takmer dvadsať projektov. Každý priestor má svoje špecifikum, svoju históriu svoju divácku obec, svoj genius loci: od dvora pavlačového domu cez bývalé židovské kino až po sklad pri železničnej trati. Tento stret je jedným zo znakov, ktorý odlišuje Malú inventúru od ostatných pražských divadelných festivalov.“

Slávne francúzske divadlo Odéon zasvätilo tohtoročnú sezónu svetoznámemu súčasnému dramatikovi Valèrovi Novarinovi. Pri tejto príležitosti divadlo navštívila prekladateľka Elena Flašková, ktorá svoje dojmy a pocity z prehliadky a autorských večerov prináša vo svojom článku nazvanom „ODÉON – Divadlo Európy... a nielen vo svojom názve“: „Koho raz Novarina pozve na hostinu a jeho kuchyňa mu zachutí, tomu už niet pomoci. Kiež by sa také hostiny konali aj u nás v našich mramorových stánkoch kultúry. Lenže naše divadlo sa nevolá Odéon, ale Berte si kabáty a choďte von... “

ø t / h / k
V sekcií Teória / História / Kritika tento mesiac prinášame článok Svetlany Waradzinovej o význame kultúrnej diplomacie, ktorý vznikol na základe dvoch medzinárodných seminárov Kultúrna diplomacia a medzinárodná kultúrna spolupráca a EUNIC a kultúrna diplomacia menších štátov.

ø ad fontes
Špeciálna rubrika Ad fontes, v ktorej uverejňujeme historické dokumenty pri príležitosti 50. výročia Divadelného ústavu tento mesiac obsahuje texty Magdy Husákovej-Lokvencovej a Stanislava Vrbku, ktoré spracoval a pripravil divadelný historik Martin Timko.

ø extra
Rubrika Extra prinášame pokračovanie ankety (ne)prezraď svoje tajomstvo alebo slovenskí divadelníci prezrádzajú, čo im priniesla Divadelná Nitra, na ktorú tento mesiac odpovedá dramaturgička Martina Vannayová a operná kritička Michaela Mojžišová.

Rubriku dopĺňa myšlienkovo obsažný rozhovor Miriam Kičiňovej s významným slovinským režisérom Diegom de Breom, ktorý pre Slovenské národné divadlo pripravuje inscenáciu Shakespearovho Coriolana. Režisér známy svojim tvorivým prístupom a hľadačstvom v rozhovore približuje svoje základné myšlienky o herectve a dôležitosti prepojenia hercovej mysle s mysľou postavy: „Nie je možné text prečítať a povedať, aká postava v ňom je. Pretože to nik nevie. Nikto ju nevidel a nestretol. Vieme si ju len predstaviť. Postava je život, nie forma. Forma sa vytvorí na základe toho, ako postava funguje. To je kľúčové. A najťažšie je potom dostať text do organizmu tak, aby sa stal hercovým. Na to musí byť motivovaný stavom. Ak herec nájde správny stav, text sa stane jeho. Bude to jeho myšlienka, ktorú zviditeľňuje. Nie je to niečo, čo má povedať, ale to, čo prežíva. Je to hra zvnútra, ktorá sama prinesie to, čo má byť navonok.“

ø knihy
Kniha Zuzany Bakošovej-Hlavenkovej Elixír smiechu o Jozefovi Kronerovi a jeho rodine je ďalším významným edičným počinom Divadelného ústavu. Štruktúru knihy a jednotlivé kapitoly analyzuje teatrologička Stanislava Matejovičová.

ø ja a divadlo
Číslo uzatvára pravidelná minianketa Ja a divadlo, v ktorej aprílovom vydaní o svojom živote inšpiráciách a myšlienkach hovorí dramaturgička a vysokoškolská pedagogička Svetlana Waradzinová, šéf novovzniknutého Komorného divadla v Stupave Roman Maroš, a herečka Kristína Turjanová.


číslø 04/2011

Kontakt

Divadelný ústav
Jakubovo námeste 12
813 57 Bratislava
tel.: +421 (0)2/204 87 502, 503
fax: +421 (0)2/529 31 571
e-mail: kod@theatre.sk
facebook: www.facebook.com/casopiskod

 

Partner časopisu

Partner časopisu

RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.