Tlačiť

číslø 6/2009

Júnové číslo časopisu kod je už tradične rozšíreným letným číslom. Bonus pre čitateľov v podobe dekodéra však tentoraz neprinesie tradičnú ponuku festivalov, workshopov a seminárov, mítingov a iných zaujímavých podujatí. Vyvrcholením projektu Sarkofágy a bankomaty alebo Kľúčová slovenská dráma strednej generácie uvedenom v apríli v Štúdiu 12 aj na Festivale Nová dráma je vydanie textov 18 autorov a 16 hier v 4 kľúčových tematických okruhoch práve v prílohe dekodér.
Okrem toho si priamo v časopise nájdete pravidelné rubriky – rozhovor, recenzie, hodnotenia festivalov, T/H/K alebo aj ukážku z knihy či profil významného slovenského herca.

ø rozhovor
Ubúda špičiek a pribúda kvalitného priemeru je názov rozhovoru Michaely Mojžišovej s divadelným a hudobných kritikom Jaroslavom Blahom, ktorý približuje svet zahraničnej aj slovenskej opery, jej historické medzníky a nevyhýba sa ani hodnoteniu súčasnej situácie v Opere SND. „Slovenskej spoločnosti vo všeobecnosti chýba vzdelané a kultúrne zázemie. Preto v čase trhovej ekonomiky nemá opera dostatok finančnej podpory. Štát už nemôže a nechce podporovať všetko, ako to robil za socializmu. A súkromných mecénov umenia – na rozdiel od zahraničia, kde takáto tradícia existuje – na Slovensku takmer niet. Z politických špičiek v Opere SND pravidelne stretnete sotva štyroch konkrétnych politikov. Aj to je dôkaz, že opera sa nachádza na okraji záujmu slovenskej spoločnosti.“

ø recenzie
Recenzia najnovšieho naštudovania Shafferovho Amadea v Slovenskom národnom divadle sa volá Génius v obkľúčení priemernosti. Názov nie je náhodný – podľa recenzentky Martiny Ulmanovej inscenácia priemer neprevýšila:
„Hubova inscenácia Shafferovho Amadea mi teda napokon vyznieva ako marginálna historická anekdota o dvoch súperiacich umelcoch, z ktorých bol jeden viac talentovaný ako ten druhý a ani jeden nebol celkom normálny. A pritom aj povrchne efektný, prevádzkový Shafferov kus obsahuje miesta, ktoré skrývajú zaujímavé dramatické možnosti.“

„Červená princezná rozpráva o osude Galiny Brežnevovej, ale čiastočne poukazuje aj na dobu, aplikáciu moci a politický revanš. Hoci spojenie týchto dvoch výpovedných línií je skĺbené veľmi šikovne, ide skôr o čriepky z nich ako o plnohodnotné entity, čím je divák ochudobnený o hlbšie pochopenie osobných motivácií aj politických kontextov – zostáva na povrchu.“ Najnovšiu inscenáciu v Divadle Astorka Korzo´90 hodnotí Peter Scherhaufer. Ide o pôvodný text Patra Pavlaca s názvom Červená princezná.

„...pre Sarah je inscenácia kladúca veľké nároky na všetky zúčastnené strany,“ píše v recenzii venovanej novej produkcii Štúdia 12 Soňa Smolková. Inscenáciu na počesť predčasne zosnulej britskej dramatičky Sarah Kane charakterizuje spojenie profesionálnej herečky a amatérskej herečky so silnou ľudskou skúsenosťou. „...pre Sarah“, píše Smolková, „je inscenácia kladúca veľké nároky na všetky zúčastnené strany. Na tvorcov i na divákov. Pre mňa bola napriek niektorým spomenutým výhradám silným emocionálnym zážitkom, ktorý rezonoval ešte niekoľko dní po predstavení. Istotne však stojí za zamyslenie, či intelektuálny pretlak, ktorým tvorcovia inscenáciu priam zavalili, väčšinu divákov skôr neodradí.“

Juraj Šebesta napísal dvojrecenziu posledných inscenácií kedysi kultového divadla Stoka s názvom Redukcia a redukcia Redukcie (Alebo Kam smerujú inscenácie Stoky?).
Chváli industriálne prostredie, do ktorého sa divadlo presťahovalo, pozastavuje sa však nad jeho celkovým uskromňovaním, i keď chápe jeho ekonomické dôvody. „Minimalizmus Redukcie sa ešte viac stupňuje v Dialógoch (december 2008), ktoré by som mohol charakterizovať ako redukciu Redukcie. Pre nájomné sa Stoka vzdala väčšej miestnosti a upravila na predstavenia menšiu na druhej strane chodby. Rozmermi asi ako väčšia obývačka, s malým javiskom, do ktorého vidíme cez výrez v čiernej stene pred ním, všetko zastreté čiernymi závesmi, aj steny okolo hľadiska, ktoré má kapacitu asi tak do tridsať divákov. Na pódiu je len stolík a dve stoličky, na stolíku dve šálky s čajom a dva horiace kahančeky. Napravo na podlahe popolník, naľavo časopis. Herečky a autorky textu Henrieta Hanzalíková a Erika Lásková sedia a rozprávajú sa. Žáner: „talking heads“ – rozprávajúce hlavy, ale nie je to sitcom, (...) je v tom poézia všednosti, ozvláštnená hravosťou a humorom.“

ø festivaly
Festival Nová dráma zhodnotený z odborného hľadiska prinesieme až v septembrovom čísle, na jún sme pripravili postrehy študentov, ktorí sa na festivale zúčastnili a ktorých inscenácie Novej drámy inšpirovali na napísanie krátkych útvarov. Rovnako je to v prípade festivalu súčasného divadla a tanca a zároveň mítingu IETM, ktorému sa budeme venovať podrobnejšie až v ďalšom čísle; teraz len krátka bilancia Dariny Károvej a Katky Dudákovej.

„Hoci to, myslím, nebolo zo strany organizátorov deklarované, festivalový program akoby naozaj vychádzal zo svojho niekdajšieho motta: Istoty – Možnosti – Nádeje. Aj tento 11. ročník festivalu potvrdil, že ide o dobrý model. (...) V týchto intenciách a východiskách organizátori definovali smerovanie prehliadky a vytvorili možnosti pre tvorivú konfrontáciu vysokých bábkarských škôl ako primárny zámer. Prínosom prehliadky dodnes zostáva dobrá tradícia pozývania špičkových profesionálnych bábkových a dnes už i alternatívnych divadelných súborov zo stredoeurópskeho tzv. „véštvorkového“ regiónu,“ píše Ida Hledíková v článku Festival ako služba divákom a hosťom. 11. ročník Medzinárodného bábkárskeho festivalu „Stretnutie“ v Nitre, ktorý sa tradične konal v Starom divadle Karola Spišáka.

ø teória / história / kritika
Štúdia Aleksa Sierza Nové písanie pre súčasné britské divadlo zaznela na festivale Nová dráma tiež a pre potreby časopisu ju známy britský teoretik, komentátor, lektor a novinár ešte upravil. Prvýkrát na Slovensku vychádza v preklade štúdia autora medzinárodne rozšíreného pojmu in-yer-face theatre, (ktorý sa na Slovensku a v ďalších krajinách v súvislosti s estetickými štúdiami Wolfganga Welscha uvádza viacej ako divadlo coolness alebo cool drama). V publikovanej štúdii sa však Sierz zaoberá predovšetkým súčasnými tendenciami britskej drámy, medzi ktorými o. i. vyzdvihuje techniku verbatim. „V roku 2009 je asi najlepším liekom na úzkoprsú kliatbu ustráchanosti, vychádzajúcu z doslovnosti v súčasnom britskom divadle, neskrotnosť a nepoddajnosť fantázie a pravdepodobne najdôležitejšou úlohou divadla budúcnosti nie je nič iné, ako vytvoriť novú ideu človeka,“ uzatvára svoju prednášku Aleks Sierz.

V rámci festivalu Nová dráma sa konali viaceré podujatia, ktoré slovenským divadelníkom a návštevníkom divadiel priblížili vyspelú a originálnu (a na Slovensku málo známu) srbskú divadelnú kultúru. V tomto čísle prinášame súhrnný pohľad na súčasnú srbskú drámu, ktorá bola v rozšírenej forme prezentovaná na festivalových Raňajkách so srbskou drámou. Štúdiu Srbská dráma a divadlo dnes predniesol Aleksandar Miloslavljevič, prezident Asociácie divadelných kritikov a teatrológov v Srbsku a riaditeľ činohry Srbského národného divadla. Začleňuje dianie v srbskom divadle do historického aj medzinárodného kontextu, prináša podrobnosti o reprezentatívnych tendenciách najmä v súčasnej dramatike, ale aj v réžii.

Keď sme všetci netradiční a avantgardní... Martin Bendik vo svojej eseji protestuje proti ošúchaným slovným spojeniam a ich ešte ošúchanejším obsahom.
„Po roku 1989 ma upútali v slovenskom divadelníctve slová, ktorým som rozumel menej ako by sa to dalo očakávať vzhľadom na ich frekvenciu v divadelnom slovníku. Sú to slová – „netradičný, avantgardný a koncept“. A práve tieto slová sa mi zdali byť vyzbrojené mocou zaklínadiel bez jasného obsahu, ale o to silnejšou podobou ničnehovoriacej formy, ktorá vo svojej ošúchanosti ani nemohla zohrávať inú úlohu ako úlohu zaklínadla.“

ø divadelný ústav
Rubrika DÚ sa zaoberá Medzinárodnou konferenciou Mobilita umelcov a profesionálov v kultúrnom sektore. možnosti – perspektívy – projekty, organizovanou KKB počas Festivalu Nová dráma. Zuzana Duchová v skratke informuje, ako konferencia prebiehala. V jej príspevku nájdete množstvo zaujímavých internetových adries.

Atelér L. A. B, ktorého spoluorganizátorom je aj Divadelný ústav, predstaví čitateľom kodu jeho autorka Marta Poláková. Môžete sa zoznámiť s aktivitami, ktoré sa už v rámci tohto Ateliéru konali a ktoré sa pripravujú.
Koncom júna sa uskutoční dvojdňová prehliadka inscenácií Štúdia 12, ktoré vznikli v rámci projektu Mliečne zuby, s názvom Záver sezóny / Mliečne zuby a žúr.

ø výročia
Začiatkom tohto mesiaca sa uskutočnil krst knihy, ktorú spolu s vydavateľstvom Slovart vydal aj Divadelný ústav a ktorá vznikla k 85. výročiu narodenia významného a výrazného slovenského herca Ladislava Chudíka. V kode vám prinášame krátku ukážku z tejto knihy, autorka obsiahlej monografie Ľubica Krénová nám však Ladislava Chudíka priblíži aj v krátkom profile.

Vysoká škola múzických umení v Bratislave oslavuje 60. výročie svojho vzniku. Svetlana Waradzinová člení etapy vývoja školy na roky 1949 – 1959, 1959 – 1968 a 1968 – 1989. Porevolučné obdobie charakterizuje takto: „A potom prišiel November 1989 a VŠMU sa na chvíľu stala skutočným „pupkom“ vtedajšieho Česko-Slovenska. VŠMU bola prvá škola, ktorá vstúpila do štrajku, prvá, ktorá začala a riadila Nežnú revolúciu… S novými pomermi prišiel nový vietor – veľká časť pedagógov sa obnovila – vrátili sa tí, ktorí boli vyhodení, štúdium dokončili tí, ktorým to nebolo dovolené, otvorili sme sa svetu a svet sa otvoril nám.“ V súčasnosti škola prechádza procesom prestavby. „Je až symbolické, že po šesťdesiatich rokoch sa pomyselný kruh uzavrie a v priesečníku ulíc Zochova a Svoradova vznikne opäť spoločný areál všetkých troch fakúlt, ktorý v sebe zahŕňa profesionálnu divadelnú sálu, filmovú sálu, koncertnú sálu a baletné štúdio. Azda aj so spoločným dvorom, na ktorom opäť dostane priestor tvorivá atmosféra, študentská recesia či side-specific projekty atď. VŠMU neodchádza do dôchodku, iba sa nadychuje, aby začala písať svoju ďalšiu kapitolu…“ uzatvára svoj článok Svetlana Waradzinová.

UNIMA – medzinárodná bábkarská organizácia oslávila tento rok 80. výročie svojho pôsobenia. Pri tejto príležitosti sa v Prahe uskutočnilo výročné stretnutie spojené s viacerými sprievodnými podujatiami. „UNIMA má dnes takmer desaťtisíc členov z viac ako 60-tich krajín sveta všetkých svetadielov. Post prezidenta v súčasnosti zastáva Dadi D. Pudumjee z Indie, za viceprezidenta bol zvolený Stanislav Doubrava z Českej republiky, funkciu generálneho sekretára prevzal Jacques Trudeau z Kanady. Sídlo generálneho sekretariátu zostalo vo francúzskom Charleville – Méziéres,“ informuje Ivica Ozábalová.


ø špeciálna príloha pre návštevníkov webstránky
Správa o projekte [.doc | 62kB]
Ukážky [.doc | 85kB]


číslø 6/2009

Kontakt

Divadelný ústav
Jakubovo námeste 12
813 57 Bratislava
tel.: +421 (0)2/204 87 502, 503
fax: +421 (0)2/529 31 571
e-mail: kod@theatre.sk
facebook: www.facebook.com/casopiskod

 

Partner časopisu

Partner časopisu

RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.