Tlačiť

číslø 4/2009

ø rozhovor
Viktor Kollár patrí k režisérom, ktorým sa podarilo dostať hneď po skončení bratislavskej VŠMU ponuku na prácu interného režiséra, a teda možnosť pravidelného režírovania. Prijal pozvanie trnavského divadla a počas niekoľkých sezón svojho pôsobenia v ňom vytvoril tím spolupracovníkov, súčasnú aj novátorskú dramaturgiu.
„Teraz, keď skúšam radosti a starosti praxe, môžem povedať, že mi VŠMU dalo veľa, pretože to bol dokonalý simulátor praxe. Človek po skončení školy neprichádza do ideálneho sveta a napriek tomu musí robiť a hľadať tie správne nápady. V škole som mal pocit, že to nie je dostatočné, že sa nám pedagógovia málo a povrchne venujú. Samozrejme, konkrétne so mnou to asi nemali ľahké – bol som problémový typ,“ hovorí v rozhovore s Martinom Gazdíkom pod názvom Menej sa dotýkame duše.

ø recenzie
Choreograf a režisér Ondrej Šoth dostal tentoraz ponuku inscenovať v Bratislave, konkrétne na Novej scéne, Carmen. Je to jeho druhá Carmen; prvú pripravil v košickom balete v roku 2001. Ondrej Šoth len potvrdil to, na čo sú u neho diváci zvyknutí: že vie pracovať s tanečníkmi aj so scénickými a svetelnými efektmi. Barbara Brathová hodnotí Šothovu Carmen v kontexte jeho tvorby: „V prípade Carmen musím konštatovať fragmentárnu nadväznosť na strhujúce tanečné divadlá Zvláštna radosť žiť a Bolero, ale najviac azda na nadčasové Verdiho Requiem. Práve z neho akoby vylúpol niektoré gestické tanečné ‚finty‘: zložitú spleť kvarteta, pôsobivé prekombinované duetá, gesto postavené na napätí a impulznom uvoľnení, výstižnú vizualizáciu hudby detailným pohybom, doslova akési ‚vkĺznutie‘ tela do hudby.“

Porovnaniu fínskej inscenácie Väinnö Linnu (Väinnö Linna) Neznámy vojak v réžii Kristiana Smeda so slovenskou inscenáciu Terra Granus divadla Pôtoň sa venuje mladý divadelný kritik Milan Zvada: „Kým fínski tvorcovia vsadili na v mysli národa hlboko zakorenený „príbeh neznámeho vojaka“ a na jeho tienisté stránky poukázali prostredníctvom multimediálnej inscenácie, tvorivý tím z Pôtoňu si vybral riskantnejšiu, avšak o to autentickejšiu cestu. Nespoliehal sa totiž výlučne na kolektívnu pamäť svojich divákov či vizuálnu veľkoleposť predstavenia, ale pokúsil sa vytvoriť svojbytné dielko, ktoré by komunikovalo minulosť do takej miery, do akej je to potrebné pre porozumenie divákom z východného či severného Slovenska. Príbehy Zeme pri Hrone majú veľký potenciál dotýkať sa nielen ľudí priamo zasiahnutých spomínanými udalosťami, ale aj širšej verejnosti, a to zvlášť v súvislosti so slovensko-maďarskými vzťahmi a nebezpečnými prejavmi patriotizmu v dnešnej spoločnosti.“

ø teória / história / kritika
Dramaturgička Viki Janoušková sa vo svojom príspevku Také jednoduché, ako je možné (Pár slov na tému Prekladateľ – dramaturg a ich dialóg) zamýšľa nad témou dialógu prekladateľa s dramaturgom. Podrobnejšie sa venuje ich vzájomnému vzťahu: „V prvej časti som sa pokúsila načrtnúť nevyhnutné komunikačné body spolupráce prekladateľa a dramaturga. V druhej časti uvádzam pre potreby vzájomného dialógu (zjednodušený) pohľad na podstatné črty divadelnej reči a význam témy procesu zmeny. Tretia časť je pokusom objasniť optiku divadelníka, v rámci ktorej ako prioritnú vníma reč používanú jednotlivými postavami s dôrazom na hovorený prejav.“

Richard Schechner a jeho Performance Theory patrí k základným teatrologickým štúdiám, podobne ako Pavisov Divadelný slovník alebo Lehmannovo Postdramatické divadlo atď. Divadelný ústav pripravuje preslávenú Schechnerovu štúdiu v slovenskom preklade Zuzany Vajdičkovej. Časopis kod prináša ukážku z pripravovaného prekladu s názvom Koncepcie.

ø zahraničná scéna
Iveta Škripková v článku Len na krok do rozprávky? s podtitulom Šanca venovať sa deťom po francúzsky podáva správu o 9. ročníku medzinárodného festivalu pre najmenších a mladých vo francúzskom meste Dijon. „V každom prípade dal festival A pas contés šancu veľkorysým úvahám o spoločnom festivalom priestore medzi siedmimi krajinami. A tak, ako pre dijonské publikum znamená každoročne veľký krok k deťom a do detstva, pre pozvaných hostí/hostky bol krokom naviac. K tomu, ako uvažovať o tvorbe pre deti a mladých ľudí, ako sa vzájomne poznávať a komunikovať,“ hodnotí autorka prínos svojho pobytu na tomto podujatí.

Rok 2009 je Medzinárodným rokom Grotowského. Nielen poľská divadelná kultúra si pripomína desiate výročie úmrtia významného avantgardného divadelníka Jerzy Grotowského a 50 rokov od založenia jeho Divadelného laboratória.
Pri tejto príležitosti pripravili organizátori prezentáciu jednotlivých akcií, ktoré sa majú konať počas celého roka a majú byť poctou J. Grotowskému. Jednou z nich bola aj prezentácia divadelných priestorov vo Vroclavi a Legnici, o ktorej nás informuje Diana Selecká.

ø divadelný ústav
V časti venovanej činnosti Divadelného ústavu nájdete pozvánku na SARKOFÁGY A BANKOMATY, scénické čítania súčasných hier slovenských autorov a autoriek, ktoré vznikli v rámci projektu Kľúčová slovenská dráma. V štyroch blokoch sa bude prezentovať 16 krátkych hier 18 súčasných autorov a autoriek generácie vnútorných emigrantov aj bývalých zväzákov, generácie, ktorá vyrastala v čase tzv. normalizácie medzi „šesťdesiatosmičkármi“ a „Husákovými deťmi“.

ø knihy
Vladimír Predmerský upozorňuje v kode na dve publikácie, ktoré by nemali ostať nepovšimnuté. Prvou je veľkolepé, vyše 1500-stranové dielo Marina Držića a kompletných prekladových vydaní jeho hry Dundo Maroje. Kniha obsahuje celkom 18 prekladov a nechýbajú ani slovenské spolu so súpisom inscenácií na slovenských javiskách.

Druhou publikáciou je preklad knihy Svet Edwarda Gordona Craiga od Henryka Jurkowského. V srbčine tak vyšla už tretia Jurkowského kniha, ktorú tentoraz ozvláštňuje bohatý fotografický materiál.

ø nájdené v preklade
Pred rokom sa v spolupráci Divadelného ústavu a Theater Forum Schwechat konalo v Štúdiu 12 dvojdielne čítanie z dramatiky súčasných rakúskych autorov.
Výberu textov a ich úpravy sa ujali Rakúšania Johannes Hoflehner a Marianne Vejtíšek, za slovenskú stranu podujatie organizoval a moderoval Ján Šimko.
Vzniklo 6 prekladov nových reprezentatívnych rakúskych hier mladých autorov a jednej autorky, ktoré sa uviedli vo forme scénických čítaní v réžii Zuzany Ferenczovej, Anny Gruskovej, Aleny Lelkovej, Anny Petrželkovej a Jána Šimka. Prinášame skrátené verzie prekladov, ktoré vznikli pre toto podujatie, ako inšpiráciu pre domácich divadelných tvorcov a čitateľov. Sú to hry Ewalda Palmetshofera wohnen.unter glas, Manfreda Schilda Ponorení, Volkera Schmidta Die Mountainbikers, Johannesa Schrettleho lietať/kráčať/plávať, Gerhild Steinbuchovej schlafengehen a hra Bernharda Studlara Me and You and the EU.


číslø 4/2009

Kontakt

Divadelný ústav
Jakubovo námeste 12
813 57 Bratislava
tel.: +421 (0)2/204 87 502, 503
fax: +421 (0)2/529 31 571
e-mail: kod@theatre.sk
facebook: www.facebook.com/casopiskod

 

Partner časopisu

Partner časopisu

RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.