Tlačiť

číslø 2/2009

ø rozhovor
Boris Kudlička patrí medzi vyhľadávaných súčasných scénografov. Jeho odchod do Poľska, konkrétne do Opere Narodowej vo Varšave bol viac ako úspešný. Vďaka spolupráci so svetoznámymi režisérmi a vďaka jeho talentu sa mu podarilo v pomerne krátkom čase presláviť sa aj za hranicami Poľska. O jeho žiadanosti svedčí i to, že už na niekoľko rokov je pracovne zaneprázdnený. “Termíny sú dané tri roky dopredu, funguje to ako dobre rozbehnutá fabrika. Momentálne som vyťažený vo frankfurtskej opere, kde ma v najbližších rokoch čakajú štyri inscenácie. Pracujem tiež pre berlínsku Staatsoper, holandskú Nationale Reisopera, pre operu v Berne a pre Mariinsky teatr.“ Michaela Mojžišová sa s Borisom Kudličkom rozprávala aj o jeho práci so známymi režisérmi, o jeho vzťahu k hudbe a divadlu.

ø recenzie
Divadlo Aréna je jedným z mála slovenských divadiel, ktoré má odvahu vysporiadať sa s komunistickými dejinami bývalého Československa. Po Tisovi a Dr. Husákovi sa na jeho repertoári objavila ďalšia historická hra vychádzajúca z našich nedávnych udalostí s jednoznačným a výstižným názvom Komunizmus. Text napísal opäť, tak ako v prípade Dr. Husáka, Viliam Klimáček a námet pochádza priamo od riaditeľa Divadla Aréna Juraja Kukuru, stvárňujúceho zároveň hlavnú postavu. Keďže ide o titul veľmi lákavý, kod poskytol inscenácii Martina Čičváka väčší priestor. Recenzia Soni Šimkovej nachádza isté parelely s Hugovou hrou Kráľ sa zabáva: „Hlava rodiny, On, prezývaný svojimi chlebodarcami aj zamilovaný agent, je svojím spôsobom taký Triboulet. Spolupracuje s mocou a zároveň svoju rodinu miluje (akiste) úprimnou láskou. Cítime pri ňom súcit a máme o neho strach? Môžeme k nemu pociťovať obdiv? Vážiť si ho, že zachraňuje vysoké povedomie o ľudskej individualite?“ No na rozdiel od Huga Klimáček „napísal skrátka rodinnú drámu, a to drámu z viacerých hľadísk vydarenú...“ Peter Scherhaufer to iba potvrdzuje: „Inscenácia Komunizmus kladie divákom veľa otázok, spoločenských aj osobných. Na niektoré z nich aj ponúka odpoveď – s príznačnou skepsou autora. Je však na divákoch, aby nad nimi porozmýšľali, a to i bez nutnosti definitívneho stanoviska, pretože dobro, zlo aj morálka sú relatívne kategórie“.

ø festivaly
V Štúdiu 12 sa v decembri konal už 2. ročník festivalu bezdomoveckých divadiel Error. Krátka správa a doložená fotoreportáž nám priblížia jeho atmosféru.

ø teória / história / kritika
V rubrike T/H/K si pripomenieme nedávne 25. výročie divadla L+S (bývalého Štúdia S). Zuzana Bakošová – Hlavenková pri tejto príležitosti usporiadala neformálne kolokvium s názvom Stretnutie nad štvrťstoročím, na ktorom odznel aj jej príspevok s názvom Deň radosti a dni iné alebo Inakosť ako originalita bez hraníc. O tom, že divadlo, ktoré tvorila dvojica Lasica a Satinský, bolo naozaj originálnym, dokazuje analýzou niektorých prelomových inscenácií tejto dvojice. „Bola to „všehochuť“ – od Goldoniho v réžii Gogálovej, cez Arbuzova, Feldekovho Jánošíka podľa Vivaldiho, Mincí na dne fontán, Poetickej lýry, ale aj Jazzu – P+P, po Klimáčka a Mizeru. A medzitým od Mŕtvych duší cez Deň radosti až po Stalina niečo, čo aj dnes môžeme bez akéhokoľvek zaváhania nazvať vrcholmi divadla či profilovými inscenáciami, ktoré sa zapísali do dejín divadelnej kultúry, pretože ju posúvali k európskemu vnímaniu tohto umenia v jeho najtvorivejšej podobe.“

Pohľad srbského teatrológa Jovana Hristića analyzuje podrobnosti, paradoxy a nedorozumenia vo vzťahu Stanislavského a Nemiroviča – Dančenka s A. P. Čechovom a jeho hrami. „Stanislavskij čítal Čechovove hry bezpochyby cez prizmu divadla psychologického realizmu, divadla detailnej psychologickej deskripcie a rovnako tak dôkladného realistického prostredia. Dnes sa už Čechov číta a hrá inak, ale to neznamená, že mu Stanislavskij zle rozumel. Čechov je jedným z mála veľkých dramatikov, ktorého hry znesú aj rozdielne interpretácie. Jeho hry sú v podstate realistické a zaujímavejšie je sledovať, čo všetko realizmus vytvoril, než sa za každú cenu pokúšať z tohto smeru ho vylúčiť.“

ø knihy
Rubrika Knihy prináša recenzie na dve knižné publikácie. Jednou z nich je kniha hier Evy Maliti a druhou Antológie súčasnej francúzskej drámy a jej analýz.

Antológiu súčasnej francúzskej drámy, ktorú vydal Divadelný ústav, hodnotí z hľadiska teatrologického ako výzvu a krok k postupnému zapĺňaniu bielych miest sloveskej teatrológie. „S vedomím nespravodlivosti voči nesmierne inšpiratívnym dramatickým textom a ich vynikajúcim prekladom do slovenčiny (Vinaver a Cormann: Elena Flašková; Koltes: Michaela Jurovská; Lagarce: Beáta Panáková) tu predsa zameriame pozornosť skôr na teoreticko-kritickú časť publikácie Šimkovej. Tá predstavuje so svojimi takmer 100 stranami „manuálu“ a analytického komentáru v preklade zostavovateľky okolo 40 percent knihy a voči vyššie spomínaným knižným publikáciám tvorí špeciálny tromf.“

Peter Scherhaufer sa podrobne venuje vybraným hrám Evy Maliti. O autorke a jej štýle hovorí: „Voľnosť a nespútanosť textov akoby pramenila v autorkiných najfarbistejších snoch. Do reálneho priestorového a časového pôdorysu vkladá nerealistické prvky. Tento proces predstavuje pendant k sneniu – spájaniu úlomkov nevedomých sfér s odžitým a vedomým vo fáze REM.“

ø extra
Martin Bendík sa vo svojom krátkom príspevku nazvanom Scénografia alebo design? zamýšľa nad fenoménom súčasných scénografických trendov.

Masarykova univerzita v Brne usporiadala konferenciu s názvom Tendence v současném myšlení o divadle, ktorá sa konala pri príležitosti 80. narodením významného českého teoretika semiotického divadla, autora metakomunikačného modelu divadla a autora teórie ostenzie – prof. PhDr. Iva Osolsoběho. Kto všetko sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii a aký bol jej priebeh, sa dozvieme z príspevku Dagmar Inštitorisovej.

ø divadelný ústav
Rubrika Divadelného ústavu predstaví niekoľko výberových inscenácií zaradených do mítingu IETM, ktorý sa uskutoční v apríli. Prípravy na festival Novej drámy sú už rozbehnuté a špeciálny program Fokus bude tentoraz venovaný srbskému divadlu – okrem prednášok a seminára sa na Fokuse Srbsko predstavia dve srbské divadlá.

ø nájdené v preklade
David Harrower nie je u nás neznámy. Pred časom inscenovalo jednu z jeho hier, Nože v sliepkach, aj SND. D. Harrower patrí medzi britských autorov, ktorý sa preslávili coolness dramatikou. Februárový kod prinesie ukážky z jeho hry Drozd v rubrike Nájdené v preklade. Okrem Harrowerovho Drozda si môžete v preklade Jozefa Timčáka prečítať i hru Miznúce číslo, ktorú preslávila rovnomerná inscenácia Disappearing number britskej divadelnej skupiny Complicite.


číslø 2/2009

Kontakt

Divadelný ústav
Jakubovo námeste 12
813 57 Bratislava
tel.: +421 (0)2/204 87 502, 503
fax: +421 (0)2/529 31 571
e-mail: kod@theatre.sk
facebook: www.facebook.com/casopiskod

 

Partner časopisu

Partner časopisu

RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.