Tlačiť

číslø 1/2009

Od januára 2009 sa čitatelia časopisu kød môžu tešiť na viac informácií o slovenskom alebo zahraničnom divadle a viac teatrologických a kultúrnych štúdií – dôvodom je rozšírenie časopisu o niekoľko nových strán. Okrem toho dúfame, že sa nám v tomto roku podarí spolupracovať so slovenskými divadlami intenzívnejšie, aby náš časopis ponúkol komplexnejšie informácie z diania v slovenských divadlách.

ø rozhovor
Rozhovor Dárie Fehérovej s režisérkou Ivou Jurčovou predstavuje všestrannú mladú divadelníčku, ktorá systematicky a úspešne pôsobí v mimobratislavských divadlách. Jej domovské divadlo Pôtoň sa nedávno presídlilo z prenajatého divadelného klubu v Leviciach do vlastných priestorov v kultúrnom dome v Bátovciach. „V Pôtoni máme kumulované funkcie, herec nie je len hercom, manažér nie je len manažérom, režisér nie je len režisérom. Niekedy je to veľmi náročné, ale zároveň je to obohacujúce. Teší ma, ak môžem z času na čas odbehnúť z režisérskej stoličky k výkresom (návrhy kostýmov), k šijaciemu stroju (šitie kostýmov), k vareške (príprava premiérovej recepcie) alebo len tak vyjsť na prechádzku (s praktikáblami pod pazuchou). Ale oproti kamennému divadlu je pre mňa zásadný rozdiel v možnosti rozhodnúť sa, či chcem, alebo nechcem ísť do projektu,“ hovorí Iveta Jurčová. Zamýšľa sa aj nad otázkou rodovej odlišnosti v prístupe k režijnej práci: „Ja ako žena – režisérka lepšie rozumiem žene – herečke. Ale predpokladám, že muž – režisér zase lepšie rozumie mužovi – hercovi. Je to prirodzené. Zábrany voči ženám – režisérkam možno pramenia z toho, že je to iný spôsob práce. Premieta sa do neho žena – matka. U mňa určite. Sú to pre mňa dve funkcie, ktoré sa prelínajú a presakujú do práce. Materstvo sa nedá odstrihnúť. Ako sme už spomínali, pre mňa je aj súbor ako rodina.“

ø recenzie
V rubrike Recenzie Rudo Leško pod titulom Portrét umelca ako mladého muža píše o novom ambicióznom opernom titule Slovenského národného divadla – Gluckovej opere Orfeus a Eurydika, ktorá vznikla v réžii J. Trelińského v spolupráci s varšavskou operou. „SND svojou novou inscenáciou ponúklo vzácnu možnosť stretnúť sa so súčasnou divadelnou estetikou, čo je vzhľadom na mocensky presadzovaný (ne)vkus poslednej z dlhého radu riaditeľov Opery SND malý zázrak.“

Čo sa skrýva „za“? Túto otázku si kladie Ľubica Krénová vo svojom dôkladnom skúmaní slovenského naštudovania hry Václava Havla Odchádzanie v Činohre Slovenského národného divadla. Porovnáva ho s pražskou (svetovou) premiérou tejto hry: „Hlavný rozdiel spočíva v tom, že Radokova inscenácia rieši existenciálnu situáciu človeka ako vizuálno-filozofickú antropologickú skúsenosť a Mikulíkova sa konkrétne vysporadúva s konkrétnym „dvorom“, z ktorého sa postupne vyliahne „ľudský zverinec“. Radokove scény majú metaforicko-symbolické presahy, Mikulíkove ostré, groteskno-realistické pointy. Oba opusy sú svojským videním spredmetneného sveta prázdnoty slov (fráz, floskúl a klišé), postojov a skutkov.“ Svoju cestu za tvorbou bývalého československého prezidenta Krénová dopĺňa recenziou brnianskej inscenácie Divadla Na provázku s príznačným názvom Zlátanina Havel.

Už som si myslel, že ľudia prestali písať... Tak nazval Martin Timko svoj sympatizujúci pohľad na najnovšiu inscenáciu komédie Franka Houtappelsa Vorvaň. „Holandský dramatik prináša nadhľad, satiru a príbeh, ktorý nie je o drogách, závislostiach a násilí. Jediné násilie, ktoré sa v texte objaví, je to, ktoré postavy necitlivým konaním spôsobili predovšetkým samé sebe.“

Slovenskí divadelníci sú v Prahe častými hosťami. Úspešný výsledok spolupráce Dejvického divadla a slovenského dramatika Viliama Klimáčka pod názvom Dračí doupě recenzuje Markéta Jůzová: „Oscilace fikce a reality je v Dejvickém divadle nejsilnější stránkou, která vtahuje diváka do scénického dění.“

ø festivaly
Rubrika Festivaly tentoraz ponúka pohľad na viaceré medzinárodné scény. Šiesteho ročníka prehliadky súčasného chorvátskeho divadla Croatian Showcase 2008, ktorý zorganizovalo chorvátske ITI, sa zúčastnila Diana Selecká. „Súčasná chorvátska dráma má svoje výrazné osobnosti; patria k nim autorský tím – režisér Bobo Jelčić a dramaturgička Nataša Rajković či herci, dramatici a režiséri Saša Anočić alebo Oliver Frljić, dramatici Ivana Sajko, Darko Lukić, Borivaj Radaković, Asja Srnec Todorović, Slobodan Šnajder a ďalší.“

Aký bol izraelský festival International Exposure of Israeli Theatre a budapeštiansky festival súčasnej drámy? Názov príspevku z Budapešti Rozhovory o minulom na festivale v Budapešti prezrádza, v akom duchu festival prebiehal a aké témy na ňom dominovali. A čo ponúkol Izrael? „Ministerstvo zahraničných vecí Izraela v spolupráci so zastupiteľskými úradmi v jednotlivých krajinách každý rok pozve do Tel Avivu desiatky zahraničných hostí, zástupcov festivalov, divadiel, divadelných agentúr a škôl. Festival ponúka komplexný pohľad na dianie v oblasti činohry, nezávislého divadla a site specific projektov.“

Medzinárodnú súčasnú divadelnú scénu dopĺňa pohľad Martiny Vannayovej na rumunské súčasné divadlo. Festival Festivalul Naţional de Teatru ponúkol mnoho zaujímavých inscenácií.

ø teória / história / kritika
Súčasné divadlo sa čoraz viac inšpiruje prostriedkami nových médií. Preto sú pre divadelníkov potrebné a zaujímavé aj teoretické podnety z divadlu príbuzných oblastí, napríklad aj zo súčasnej televíznej teórie. Úryvok zo štúdie Sabine Prokop TV-Texts & Readers vychádza z jej knihy Než príde Big Brother. O televízii na konci 20. storočia, publikovanej v roku 2008. V štúdii ide najmä o recipientov a recipientky a konštrukciu ich realít aj o rôzne prvky a aspekty produkcie textu. Patrí k nim text ako taký a rozprava o diskurzívnych formách, ktoré sa zúčastňujú na produkcii textu. „Popularita televízie nespočíva iba v ďalekosiahlom spoločenskom konsenze, ale predovšetkým v tom, že môže ponúknuť množstvo potešení pre veľmi heterogénne publikum, lebo „characteristics of its texts and of its modes of reception enable an active participation in that sense-making process which we call ‚culture‘ [vlastnosti jej textov a jej spôsobov recepcie umožňujú aktívnu účasť v tomto procese vytvárajúcom zmysel, ktorý voláme ,kultúra‘]“ (Fiske 1987: 19). Populárnym a úspešným – v zmysle dlhšej doby vysielania alebo častejšieho opakovania – sa v televízii stane iba to, čo ponúka rôzne spôsoby alebo úrovne čítania a umožňuje aj čítanie proti srsti (against the grain),“ zdôrazňuje v svojej štúdii Sabine Prokop.

ø scéna
Rubrika Scéna predstavuje okrem presťahovaného Divadla Pôtoň i ďalší zaujímavý a multifunkčný kultúrny priestor, ktorí možno už mnohí poznajú – košický Kulturpark – bývalé kasárne. 5. decembra sa v týchto priestoroch konala prezentácia projektu Interface 2013.

ø divadelný ústav
Divadelný ústav otvoril prednedávnom v Slovenskom národnom divadle výstavu Tri dámy slovenského kostýmu, o ktorej si môžete prečítať v príspevku kurátora výstavy a scénografa Mira Daubravu. Riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete hodnotí činnosť Divadelného ústavu v roku 2008. „Hlavnou prioritou Divadelného ústavu v roku 2008 bolo komplexné mapovanie divadelného diania na Slovensku, spracovanie údajov a dokumentačných materiálov, ich následná prvostupňová informatizácia a digitalizácia a sprístupnenie odbornej i širokej študujúcej verejnosti.“

ø nájdené v preklade
Jean-Luc Lagarce patrí medzi najhranejších moderných autorov vo Francúzsku v zoskupeniach od malých scén alternatívnych divadiel až po najprestížnejšiu scénu Comédie Française. Jeho meno figuruje nielen v divadelných slovníkoch a teatrologických štúdiách, ale aj v učebných osnovách stredných škôl a univerzít, jeho diela sú preložené do dvadsiatky jazykov a uvádzajú sa na celom svete od Argentíny po Indiu. Dramaturgička a prekladateľka Beata Panáková nás prostredníctvom ukážok z jeho textov vo svojej štúdii sprevádza jeho životom a dielom.


číslø 1/2009

Kontakt

Divadelný ústav
Jakubovo námeste 12
813 57 Bratislava
tel.: +421 (0)2/204 87 502, 503
fax: +421 (0)2/529 31 571
e-mail: kod@theatre.sk
facebook: www.facebook.com/casopiskod

 

Partner časopisu

Partner časopisu

RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.